Čo vravíte na Slovan?
Už po zápase v Bratislave to vyzeralo, že AS Rím nie je práve v najlepšej forme. V druhom polčase aj po príchode lepších hráčov, ktorých nechal tréner oddychovať na lavičke náhradníkov, sa nezdalo, že by si Slovan nevedel poradiť s ich útočníkmi. Kde tu hrozili, a veru keby Bojan Krkič vedel trafiť bránu, mohlo byť všetko inak. Ale stále som mal pocit, že na nich môžu mať. A v Ríme sa to potvrdilo, aj keď boli pod tlakom, až toľko šancí si taliani nevytvorili, dali šťastný gól, veľmi lacný. A Slovan trpezlivo čakal na svoju šancu a tá prišla. Niektorí hráči v Slovane sa však ešte potrebujú zlepšíť, prípadne ich bude treba nahradiť. Kapitán Žofčák podal dobrý výkon, jeho hra mala hlavu a pätu, prekvapil ma Erik Čikoš, teda skôr zaujal. Myslím, že z neho dačo bude ak bude pokračovať. A ešte Martin Dobrotka. Nevidel som až toľko zápasov Slovana, tak hodnotím len z tých zápasov, ktoré odohrali v predkolách európskych súťaží. Uvidíme ako si poradia v skupinovej fáze s klubmi Paríž Saint-Germain, FC Salzburg a Athletic Bilbao. Snáď Weiss zasa vyčaruje dobrú taktiku, škoda že nedostali voľakych talianov zo Serie A. Taliani sa už budú Weissa báť ako čert kríža.
Ako zapadnú posily? Slovan
Ako zapadnú posily? Slovan doplnil káder o niekoľko hráčov. Hartiga Weiss pozná, ale aj tak ide o to ak ozapadne do mužstva. Táborský, Hroššo a Zé Vitor mi nič nehovoria. Či to budp naozaj posily, alebo len rošírenie kádra (aj to je dôležité) to sa ukáže. V takých situáciách, ale vystupuje fakt, že si európsku súťaž nakoniec zahrajú iní hráči ak otí čo ju vybojovali. Môže to byť demotivujúce pre takých hráčov. A navyše či sa nepokazí ten fungujúci celok. Uvidíme ako sa osvedčia nové posily a či niekto vôbec z nich bude EC hrať.
Asi je medzi nami malo slovanistov
Asi je medzi nami malo slovanistov, inak si neviem vysvetlit, preco tuto temu vsetci ignoruju :-) No ale nemozme to prejst len tak, pretoze nas futbalovy zapadakov potrebuje taketo vysledky, a najma potrebujeme vidiet nasich hracov, ako sa dokazu vysponovat a vyrovnat hviezdam zo zahranicia aspon v jednom dvojzapase.
Na domacom dueli som samozrejme nemohol chybat - uz len preto, ze Totti je roky mojim oblubencom, a druha taka prilezitost uz nebude. A preto ma aj zamrzelo, ked sme na svetelnej tabuli citali zostavy. Okrem Stekelenburga, Krkica a Cassettiho, vsetky znamejsie mena sedeli na lavicke (Totti, Borielo, Heinze, Perotta), alebo ani tam (Juan, DeRossi). Ani sa necudujem ze ich vykon bol nemastny neslany. Najnebezpecnejsi bol 17-rocny Caprari, aj Krkic vyzeral zrazu bledo, ked okolo seba nemal sampionov z Barcy. Ked k tomu priratame nerozohratost medzi sezonami, prebiehajucu prestavbu timu, noveho majitela, noveho trenera, avizovanu ambiciu zmenit styl smerom k uspesnemu barcelonskemu modelu, a s tym vsetkym suvisiaci medialny zaujem, ktory vyustil k roznym klebetam o sporoch medzi trnerom a kapitanom ... - skratka bol to idealny super : velke atraktivne meno, ponukajuce svoj cenny skalp. Priznam sa ze cez prestavku som este dumal, ci som tie peniaze nemohol vyuzit lepsie, no ako postupoval na Pasienkoch cas, citili sme vsetci, ze dnes sa moze cosi udiat, pretoze super je porazitelny. Uz sme len cakali, kedy na to pridu aj slovanisti.
Ti na to prisli v druhom polcase a to bola radost, lebo sme sedeli priamo za rimskou branou. Ked si Zofcak rovnal loptu na rohovy kop priamo pod tribunou kde z plneho hrdla skandovalo tvrde kridlo, pricom strhlo cely stadion do mohutneho "My chceme gol", tak som citil ako to visi vo vzduchu. Ked sa chlapec rozbiehal, ludia skandovat prestali, len ja jediny som nepolavil pokym sa lopta neocitla v sieti s mojim poslednym hrdelnym "... chceme gooooooooool". Da sa teda povedat, ze ten gol som dal vlastne ja, ved ako by sa na to zmohol Dobrotka, ktory predtym nedal gol skoro 2 roky :-))). Objimali sme sa ako deti - praviciari s laviciarmi, abstinenti s ochlastami, inteligenti s primitivmi, plavci s neplavcami.
Na zaver velke vytlieskavanie, ziariaci Weiss a ziariacej bielej koseli, a ked sme odchadzali zo stadiona, zastavil som sa na sekundu na najvyssom mieste, pozrel som na ten krasny zeleny travnik a hovorim si - vsak ten stadion nie je az taky skaredy ako sa o nom hovori. Ak by sa toto dalo na nasich stadionoch prezit castejsie, tak kludne budem do konca zivota chrumat pukance.
Po ceste na parkovisko sme riesili, ze cim to je ze ten Weiss ma tolko stastia, a ako je mozne ze mu staci byt na lavicke tyzden a spravi vysledok s tymi istymi hracmi, co mali este pre rokom problem aj v domacej sutazi. A to este siesti hraci zakladu boli mimo hry (to by stacilo na uspokojivu vyhovorku aj proti Zlatym Moravciam). Zhodli sme sa, ze on uz ked vlezie do satne s tou jeho vitaznou aurou, tak ti hraci su razom o 50% lepsi. Napokon, kto by sa nechcel vytiahnut pred reprezentacnym trenerom, ktory navyse casto zvykne davat sancu aj ligistom. Skratka Weiss ukazuje, ako sa da dalej stavat na vlastnom uspechu, co je v nasich koncinach nevidane.
Slovan to skratka doma zvladol vynikajuco, presne tak ako sa ma hrat v pohari, hoci treba priznat ze mali aj dost stastia. Avsak najvacsi vykon v ten vecer nepodali hraci, ale fanuskovia. Belasa slachta podporena druzobnou skupinou z Brna, skandovala nepretrzite cely zapas (zacali davno pred zaciatkom, a skoncili az dlho po zaverecnom hvizde), pricom som nepocul jedine hanlive slovo. Neustale striedali pokriky, mali to perfektne nacvicene, a stale sa snazili nadviazat kontakt s ostatnymi tribunami, ktore casto aj odpovedali. Vyborna atmosfera, rimskych fanusikov si tam nikto ani nevsimal. Tito ludia boli pre mna zazitkom vzhladom na to, ake o nich stale chodia chyry. Ich hlasivkovy fond bol taky ohromujuci, ze si zacinam mysliet, ze tam ma kazdy minimalne konzervatorium a vlastnu hlasovu pedagogičku.
A co povedat k odvete na olympijskom stadione ? Tam som vobec nespoznaval nase ligove muzstvo. Hrali sympaticky, vobec nie vylucna defenziva, dokonca si viackrat dovolili vselijake paradicky. A ked vsietili postupovy gol, uz to nebola nahoda ani zazrak, ale vysledok pcctiveho pristupu, 100 percentneho nasadenia na svojej hranici moznosti, a najma toho ze neprepadli panike po prvom rychlom gole. Nakoniec rozhodol hrac z lavicky, ktory prezil svoju rozpravku, a urcite o tom porozprava este svojim vnucatam. Skratka v takychto zapasoch sa moze zrodit hrdina uplne necakane.
Moj optimizmus a radost z noveho impulzu pre slovensky futbal ma vsak presla v momente,ked boli zverejnene ceny listkov na nadchadzsajuce zapasy Slovana v Europskej lige. To aby ani zaver nevyznel uplne pesimisticky ...